"Pri našej muzike by sa nemělo filozofovať"

Bolo nakrúcanie nového albumu nejako ovplyvnené vydaním albumu tvojich bývalých kolegov Plus-Mínus? Myslím tým, či to nejako vplývalo na koncepciu vašej novinky, či ste mali snahu, aby sa tieto dva projekty na seba neponášali.

"Album Plus-Mínus som počul dvakrát, viac som nepovažoval za potrebné. Myslím, že Iné Kafe sa nemusí báť žiadnej skupiny, ktorá tu pôsobí, tobôž nie Plus-Mínus. Staršie albumy boli vždy z 80 percent mojou autorskou záležitosťou a to hovorí samo za seba."

Ja som len narážal na to, že kedysi si v našom rozhovore pripustil, že možno upustíte od ´ultrarýchloviek´, ktoré sú charakteristické pre ´badreligioňácky´ štýl Plus-Mínus...

"Nakoniec sme na album zaradili aj rýchlovky, nachádzajú sa tam asi štyri. Iné Kafe tu bolo, je a bude. Vždy som v kapele robil väčšinu repertoáru. "Je tu niekto?" je kompletne moje dielo. Aby som bol úprimný, nezaujíma ma, či tu niekto robí podobnú muziku ako my, alebo nie. Keď sa chalani rozhodli odísť z kapely, v poriadku, že sa rozhodli založiť vlastnú kapelu, to je takisto v pohode. Robia muziku, aká sa im páči, no ak v nich ľudia budú vidieť nejaké druhé Iné Kafe, budú ich vždy vnímať ako náš plagiát. Podľa mňa, keď vznikne nejaká nová kapela, mala by sa uberať vlastným smerom, snažiť sa vymyslieť čosi nové tak, ako kedysi my, nie nalepiť sa na niečo už zabehané, overené... Opakujem, ak chalani chcú nejako ľudí zaujať, nech sa snažia hrať niečo originálne."

Prečo ste sa pred nakrúcaním novinky rozhodli zmeniť vydavateľa? Aby ste nemuseli byť pod tou istou značkou, ako Plus-Mínus?

" V období, keď sa pôvodná zostava rozpadla, epicentrom všetkých problémov bolo naše vydavateľstvo. Nechcem tým povedať, že môj odchod bol zapríčinený nimi, no v Universale sa vždy koľaje problémov akosi zbiehali a miestami tam vznikali dosť tvrdé situácie. Jedného dňa som si prosto povedal, že som v prvom rade muzikant, nie obchodník a na tvorenie hudby potrebujem kľud, aby som sa mohol v pohode venovať tvoreniu skladieb, promo kampaniam a nie neustálemu naháňaniu peňazí... Zvolil som teda takú taktiku, že pokiaľ nezmenia vydavateľa Plus-Mínus, zmeníme ho my. Chceli sme prejsť k takej firme, pod ktorej hlavičkou by sme boli oslobodení od problémov s nejakými bývalými členmi a tak podobne. Forza nám ponúkla podmienky úplne ideálne, takisto bolo v ich záujme, aby sme prestali s večnými spormi a sústredili sa len na kapelu."

Ja by som však nesúhlasil s tvrdením o tvojom obchodníckom ´netalente´. Veď album "Vitaj!" si vydal na vlastné náklady, pod hlavičkou vlastného vydavateľstva, distribúciu si tiež robil na vlastné tričko... Nakoniec sa z neho predalo oveľa viac kusov, ako v súčasnosti nosičov hociktorého dobre zmanažovaného domáceho umelca.

"Tam išlo o to, že "Vitaj!" nám nechcelo vydať žiadne vydavateľstvo, no ja som mal pocit, že táto muzika by mohla ľudí osloviť. Pustil som sa teda do obrovského risku a vydanie a všetky veci s tým spojené som si zobral na vlastné plecia. Nakoniec sa ho predalo vyše päť tisíc kusov nosičov."

Iné Kafe vlastne môže vďačiť za to, v akej pozícii sa v súčasnosti nachádza práve tvojim manažérskym, organizačným schopnostiam a obchodníckemu duchu, nemyslíš?

"Určite, no nedalo sa večne všetko financovať z vlastného vrecka. Aj napriek tomu, ako som spomínal, že "Vitaj!" zaznamenal veľmi dobrú predajnosť, aj tak mi to nepokrylo náklady, ktoré som do nakrútenia a vydania albumu vrazil. Preto sme potom podpísali zmluvu s Universalom, ktorý nám vydal "Čumila". Navyše, nedá sa stíhať dávať dohromady pesničky a ešte sa aj starať o to, či sú albumy na pultoch predajní, alebo nie. Na začiatku sa to ešte ako-tak dalo zvládať, no neskôr mi to akosi začalo prerastať cez hlavu."

Napriek tomu, že v tvojej osobe sa ukrýva evidentne silný skladateľský potenciál, nemyslíš si, že vzhľadom na vašu ´niekoľkoakordovú´ produkciu, by si sa mohol čoskoro nápadovo vystrieľať?

"Tie akordy sa vo svete hrajú už takmer tridsať rokov a stále sa nezunovali. Či už je to obalené do rock´n´rollu, punku, alebo neo punku, je to jedno. Keď si vezmeš ktorýkoľvek svetový hit, nie len punkový, takmer všetko je to stále o troch akordoch."

Vo väčšine prípadov však išlo o takzvané sezónne kapely, mnohé z nich sa nestihli dopracovať k tretiemu CD ako vy...

"Vieš čo, ja nad tým nejako nerozmýšľam. Na druhej strane si nemyslím, že by Iné kafe bolo kapelou, držiacou sa stále toho istého štýlu. Myslím, že naša muzika sa z roka na rok posúva kamsi ďalej, vyvíja sa. Odkedy je v kapele nová zostava muzikantov, profesionálnejších, hráčsky vyzretejších, nabrala naša hudba nové rozmery. Takisto sa vyvíjam aj ja, ako skladateľ. Som o čosi starší, mám nové skúsenosti, na niektoré veci trochu iný pohľad... Za ten rok, ktorý uplynul od vydania "Čumila", mám množstvo nových zážitkov, spoznal som nové kapely, nové hudobné štýly... To všetko má nepochybný vplyv na našu tvorbu. Nepatrím medzi ľudí, ktorí by nejako kalkulovali systémom: Pozor, Čumila sa predalo 15 tisíc kusov, tohoto štýlu by sme sa mali držať. Stále si robím všetko po svojom."

Iné Kafe je však nepoierateľne komerčnou kapelou, vydávajúcou nosiče pod hlavičkou veľkého vydavateľa, čiže istý kalkul tu predsa len musí byť, či už zo strany vašej, alebo firmy...

"Aj keď od leta, kedy vznikla vo Forze vydavateľská divízia, oddelená od akýchkoľvek iných aktivít tohoto produkčného domu, je táto konkurenciou pre všetky tunajšie hudobné vydavateľstvá, absolútne nám nehovoria do našej tvorby, neexistujú z ich strany žiadne príkazy a zákazy."

No na to, aby sa niečo uchytilo v rádiách nestačia ani páky vydavateľstva, častokrát o tom, čo fičí, rozhodujú aj bežní poslucháči.

"Mojou prácou je komponovať pesničky a je na vydavateľovi, ktoré z nich si potom vyberie ako single."

Ja som skôr myslel, či tento fakt nejako berieš na zreteľ pri komponovaní skladieb. Skrátka, či u teba prebieha nejaká selekcia, ktoré zo skladieb by sa mohli uchytiť v rádiách, tie na album zaradíš, ktoré nie, idú do šuflíka.

"Mňa bežne napadajú skladby, ktoré sa môžu hrávať v rádiách. Vieš, ak by sme nejaký album nakrútili, ako sa vraví ´umelo´, bolo by to z neho cítiť. Ja nedokážem robiť pesničky na kľúč."

Napriek tomu sa súčasným trendom nepochybne istým spôsobom prispôsobujete, čo jasne dokazujete využitím rôznych samplov, scratchov, loopov... Mnohé punkové kapely tieto výdobytky modernej techniky bojkotujú.

"To platí akurát v prípade starých kapiel. Prednedávnom som sa napríklad dostal k nahrávkam kapely "A". Treba si to vypočuť, aby človek pochopil, ako sa môže táto muzika vyvýjať bez toho, aby stratila svoju tvár. Mám pocit, že až na pár výnimiek, žije slovenská hudobná scéna v akomsi tieni toho, čo sa deje vo svete. Tu je totiž ešte stále typický model punkera chalan s čírom na hlave a tričkom Sex Pistols. Ja si pritom vôbec nemyslím, že dnešný punk by bol o čírach, tričkách Sex Pistols, fetovaní toluénu či póze, že mi nikto nerozumie. Samozrejme, vo svete je stále aj takýto radikálny punk, avšak oproti minulosti sa punk ako taký dosť výrazne vyvinul. Muzika sa stala nasranejšou, avšak oveľa melodickejšou. Pozri, Viedeň je od Bratislavy vzdialená čoby si kameňom dohodil, každú chvíľu tam je nejaký dobrý koncert. Ak si nájdem trochu voľného času, zabehnem si pozrieť nejakú známu, no aj menej známu kapelu a mám tak jedinečnú príležitosť urobiť si jasný obraz o punkovej muzike roku 2000. A je mi jasné, že k nej patria aj scratche, aj loopy."

Nemáš ty sám pocit, že v súčasnosti je vlastne celý ten neo punk, ku ktorému sa vlastne hlási aj Iné kafe, vyslovene iba otázkou muziky a zábavy? Nehovorím, že za punkom v roku 1977 bolo treba hľadať nejakú ´ťažkú´ filozofiu, ale predsa len za tým niečo bolo...

"Pri muzike Iného Kafe by sa nemalo filozofovať. Ide o muziku, ktorá z punku minimálne vychádza. No povedal, respektíve vysvetlil ti už niekto, čo to vlastne punk je? Mne osobne ešte nie a myslím, že väčšina punkerov v tom má sama dobrý ´bordel´. Nemôžem povedať, že hráme pop, pretože na ten je naša produkcia príliš tvrdá, no na punk zas príliš popová. Na metal je veľmi melodická. Hovorím, nedá sa nad tým príliš špekulovať."

V minulosti vzišli z punkového hnutia niektoré zaujímavé osobnosti typu Henry Rollins, či Jello Biafra. Myslíš, že by sme sa niečoho takého mohli dočkať aj zo súčasnej generácie? Nemáš pocit, že neo punk je vlastne iba záležitosťou tínedžerov väčšinou s absolútne neujasnenými názormi na život?

"Keď som bol tínedžer, taktiež som chodil na koncerty Zóny A. V tomto veku si však človek svoje názory iba formuje a snaží sa nájsť taký smer, nie len hudobný, ale i životný, ktorý mu bude najbližší. Osobne si však nemyslím, že by Iné kafe bolo iba tínedžerskou záležitosťou. Jasné, na koncerty chodia prevažne mladí ľudia, pretože tieto akcie sú v prvom rade o vybláznení sa, zbalení nejakých báb a tak. Pred časom som počas jedného živého rozhovoru v istom rádiu práve povedal, že Iné Kafe je tínedžerskou kapelou, no následne na to prišli do štúdia dva telefonáty od niektorých rodičov, ktoré našu muziku počúvajú so svojimi deťmi. To hovorí za všetko. Vieme dobre, že nás počúvajú aj staršie ročníky, no tie to veľmi najavo nedajú."

Berieš tým nazreteľ fakt, že tak, ako teba kedysi, ako spomínaš, formovala trebárs muzika Zóny A, formuješ dnes ty svojou produkciou? Myslím, či sa miestami nemusíš kontrolovať, povedzme v nejakých výrazoch, ktoré používaš v textoch, respektíve rozhovoroch pre médiá.

"Nie, pretože keby som sa začal prispôsobovať publiku, bol by to začiatok konca. Ani mňa sa trebárs Blink 182 nepýtajú, či sa mi ich tvorba bude páčiť, alebo nie. Buď ju príjmem, alebo budem prehliadať. O tom to celé je. Je to večná lotéria. Rozhodli sme sa, robiť si muziku po svojom, takže nikdy nám nie je vopred jasné, či nás ešte publikum príjme, alebo ich prestaneme baviť. Pozri, v prípade "Je tu niekto?" sme sa rozhodli, že si na obal albumu nedáme naše fotky. Keby sme boli nejako komerčne vypočítaví, tak si ich tam dáme. Chodia nám maily, takže veľmi dobré viem, že babám sa páčime, no nevidím dôvod, prečo by to malo mať na našu muziku nejaký vplyv. Ak nás má niečo predávať, tak nech to bude muzika a nie naše ksichty. Povedali sme si však, že ľudia, ktorí nás nepoznajú, by mali vedieť, ako vyzeráme, preto sme jednu fotku na obal predsa len zaradili, avšak je ukrytá pod samotným cédečkom."

Poďme ešte k vašej novinke. Má zaujímavý, priam ´matrixovský´ obal s takmer nečitateľnými textami bez diakritiky... Bol to zámer?

"Áno, pretože sme chceli prinútiť ľudí vypočuť si ten album a nie dopredu sledovať o čom sú texty a tak podobne. Kým nejaký text nájdu, ubehnú aj dve skladby, takže nakoniec sa na to vykašlú. pri koncipovaní novinky sme naozaj chceli staviť iba na samotnú muziku."

Čo ste mysleli tou planétou na titulke?

"Pri pohľade na planétu a otázky ´Je tu niekto?´, si ktosi môže pomyslieť, že je to blbosť, veď na tejto planéte žije šesť miliárd ľudí. My sme tým však mysleli skôr to, či medzi tými šiestimi miliardami ešte existujú nejakí skutoční ľudia, nie iba bytosti."

Za krstného otca albumu ste si vybrali Majstra N. Prečo práve jeho? Preto, že nosí parochňu v štýle starých GBH ?

"Ha - ha, každý krst by mal byť podľa mňa nejakým spôsobom uletený. Skrátka, uvedenie niečoho do života by malo prebiehať zábavne. My sme typ kapely, ktorá okolo seba šíri veselosť. Keby sme si za krstného otca vybrali nejakého známeho muzikanta, či herca, ľudia by si určite povedali ´fajn, to už poznáme´. V kontexte s našou kapelou je, myslím, Majster N úplne ideálny. Polial nám cédečko žabím slizom, bola kopa srandy... A o to išlo."