"Nechceme být dobrí, chceme byť ozajstí"

Dalo sa očakávať, že vaša novinka vyvolá u fanúšikov dosť protichodné reakcie. Na jednej strane sú tí ortodoxní, ktorí vás ´zožerú´, aj keby ste nahrali povedzme ruskú hymnu od zadu, na druhej strane priaznivci s trošku triezvejším pohľadom, ktorí tvrdia, že ich Iné kafe už asi nemá čím prekvapiť...

"Vieš, ortodoxných fanúšikov má každá kapela. Ak niekto povedzme predá čo i len tri CD-čka za rok, tak jedno z nich si určite kúpi nejaký ortodoxcný fanúšik, tak to skrátka chodí. Ja by som však nerád skĺzal až k takýmto extrémom. Nemyslím si totiž, že by sme naozaj mali takých tolerantných fanúšikov, ktorí by nám ´zhltli´čokoľvek. Ale, budiž, extrémy naozaj jestvujú... Druhou vecou je, že Iné kafe nemá tendencie ľudí nejako prekvapovať. Vezmi si napríklad taký Kiss. Roky sa prezentovali so svojou klasickou produkciou, klasickým imidžom, no po niekoľkých rokoch sa rozhodli nakrútiť mäkší, kľudnejší album, no ich fanúšikovia ho neprijali. Odrazu ich miláčikovia začali vystupovať nenalíčení, s imidžom viac-menej klasických rockerov, a to sa im už nepáčilo. Bohvie, možno po tých rokoch chceli vyskúšať čosi nové, ukázať svoje muzikantské kvality aj z trochu inej stránky, no ľudia to jednoducho neakceptovali. Pánom teda neostávalo nič iné, len si opäť pomaľovať tváre a pokračovať v tom duchu, v akom na nich boli priaznivci zvyknutí. To znamená, že keď naša kapela si vybudovala imidž na určitom štýle muziky, ktorý sa, povedzme, v nejakých jemných odchýlkach vyvýja s každým novým albumom, nemáme snahu to nejako meniť a za každú cenu ľuďom dokazovať, že vieme zahrať aj čosi iné. Ak niekto z členov bude mať takéto ´dokazovacie´ tendencie, možno si časom založí nejakú bokovku, ale Iné kafe bude pokračovať v stále tých istých šľapajách."

Ty však stále tvrdíš, že nejaký vývoj patrný je...

"Skrátka, aj keď sme stále verní tomu istému žánru myslím, že naše albumy nie sú zas až tak na jedno brdo. Niekomu sa môže zdať nový album mäkkší, inému sýtejší, melodický zaujímavejší... Je to individuálne, no dokazuje to, že rozdiely sú predsa len patrné. V každom prípade, po piatich sekundách rotovania CD v prehrávači musí byť každému jasné, že tam hrá Iné kafe...Ako som spomínal, na tomto štýle sme si vybudovali imidž a vďaka nemu získali celkom slušnú základňu fanúšikov. Skrátka, toto je naša istota a preto nemáme tendencie niekam ´odchádzať´."

Už sme si všetci zvykli, že od istého obdobia táto kapela musí zápasiť s neustálymi polemikami o tom, či na charakterizovanie jej produkcie možno vôbec ešte použiť slovo punk a je pritom jedno, či s predponou neo, alebo nejakou inou... Predpokladám však, že fakt, že vás časť verejnosti bude dávať do súladu so ´sladkými´chlapčenskými kapelami - akurát s gitarami v rukách, si zrejme neočakával..?

"Nebudem ďaleko od pravdy, ak si dovolím tvrdiť, že Iné kafe je jednou z najúspešnejších domácich skupín súčasnej generácie, samozrejme, popri formáciách ako No Name, IMT Smile a tak. Povedzme si na rovinu, podarilo sa nám tu vyvolať najväčší rozruch a vykázať najväčší predaj... Ruku v ruke s týmito vecami, však prichádzajú aj antireakcie, trebárs aj zo strany ľudí, ktorí nás objavili ešte v časoch, keď Iné kafe bolo striktne klubovou kapelou. Keď sme fungovali na tejto báze, bolo všetko v poriadku, no čím častejšie sme sa začali objavovať v médiách, tým väčšiu averziu voči nám začali mať. Je mi jasné, že média o nás majú záujem v prvom rade preto, že nás ľudia majú radi, no takisto viem, že prílišna medializácia môže viac uškodiť, ako pomôcť. Úprimne, veľmi ma mrzí každý človek, ktorý nás práve kvôli vyššie spomínaným záležitostiam prestal mať rád. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, ak by som to mal vyjadriť nejako percentuálne, že z celého domáceho publika sa nájde možno iba 5-10 percent tých, čo nás radi nemajú."

Je to paradoxné, ale najostrejšie reakcie na Iné kafe pochádzajú zo strany punkerov, ktorých ste sa predsa vo vašich začiatkoch snažili podchytiť si...

"Samozrejme, ale to je iba dôsledok toho, čo som spomínal - že sme sa stali jednou z najúspešnejších tunajších kapiel. Vieš, problém je takisto v tom, že človek na Slovensku nemá veľkú možnosť výberu, keďže tu prakticky skoro vôbec nefungujú kluby, nie je tu žiaden rockový časopis, či televízia... Malou satisfakciou môže byť akurát polonezávislý festival Pohoda. Keby sme boli v Česku, situácia by bola úplne iná, pretože tam má každé okresné mesto svoj klub, funguje tam množstvo internetových stránok, zameraných na rockovú muziku, vydáva sa tam niekoľko rockových časopisov, pôsobia tam rockové rádiá... vezmime si napríklad Nemecko, kde funguje napríklad polokomerčná a polonezávislá Viva 2... Nám by úplne stačilo fungovať vrámci tejto roviny a nemuseli by sme sa talčiť do Markízy a vystupovať na akciách typu Deň otvorených dverí a podobne. Pri súčasnom stave ale inú možnosť nemáme. Veď tu dokonca ani nefunguje nejaké undergroundové podhubie. Pozri, všetci vieme, ako dopadla kapela Plus-Mínus. Tvárili sa ako najväčší punkeri, no ľudia ich neprijali. Komerčné publikum ich neakceptovalo, pretože chlapci všetko odsudzovali a v undergrounde jednoducho nemali šancu, keďže tu žiaden nie je. Na Slovensku je buď biela farba - reprezentovaná komerčnou scénou, alebo čierna a tá v podstate nepredstavuje nič..."

Keď už vravíš o tej ´jednostrannosti´domáceho mediálneho trhu... Je akýmsi verejným tajomstvom, že tvoja finančná situácia je v porovnaní s tvojimi rovesníkmi niekoľkonásobne lepšia. Vieš ako sa vraví, niekto vždy musí byť prvý. Nenapadlo ťa, že by si tú dobrú vec, po ktorej toľko voláš, mohol podporiť svojimi finančnými prostriedkami? Povedzme, aspoň jej rozbeh..?

"Myslím, že v našich začiatkoch som vynaložil dosť energie, veď keď som obiehaval vydavateľov s demáčom albumu "Vitaj!" v ruke, všetci ma odmietali s tým, že to sa nepredá a preto o to nemajú záujem. Za tisíckorunový kolok som si teda vybavil živnosť a založil si vlastné vydavateľstvo, mesiac potom, čo som odišiel z firmy, v ktorej som mal na starosti skladovanie a nákup materiálu... Skrátka, z úplne inej branže. Išiel som hlavou proti múru..."

Lenže v tej branži sa točili celkom slušné peniaze, nie?

"Áno, odišiel som z branže dobre platenej, no keď si vezmeš, že za výrobu prvých tritisíc kusov CD a kaziet "Vitaj!" som z vlastného vrecka vysolil radovo niekoľko stotisíc korún... Vieš, ja som z tej firmy odošiel plánovane, pretože už dlhší čas som si usilovne odkladal peniaze na vydanie albumu Iné kafe. Skrátka, vedel som, že tie peniaze chcem vraziť do kapely, do ničoho iného. Ako som spomenul, aj keď som išiel hlavou proti múru, nakoniec to našťastie vyšlo, aj keď, povedzme si narovinu, nemuselo... Nehovoriac už o neustálom otravovaní v rádiách, aby naše skladby zaradili do svojich playlistov, nekonečné telefonáty... Stálo to obrovské množstvo úsilia a, sazorejme, aj peňazí... Osobne si ale myslím, že práve to by malo byť motívom pre ostatné kapely. Nie iba čakať, až si nás všimne nejaký vydavateľ, ale pokúsiť sa zrealizovať svoje sny ´na vlastné tričko´. To je ale typická slovenská mentalita, čakať, až budú padať pečené holuby priamo do huby... Čo si človek neurobí, nevybaví sám, to nebude. Pozri, napríklad české rádiá nás takisto nebudú hrať sami od seba, musíme tam vycestovať a pokúsiť sa presadiť, teda de facto, začínať odznovu."

Trošku si s tebou dovolím polemizovať, pretože som presvedčený, že mnoho kapiel by si rado vydalo album kľudne aj na vlastné náklady, avšak keď k tomu prirátaš položku za promo, klipy a tak... Nenájde sa veľa takých, čo by to boli schopní finančne utiahnuť. Ja si však pamätám, že promo k albumu "Vitaj!", aj napriek tomu, že si ho celé organizoval sám, bolo na úrovni hociktorej kapely z veľkého vydavateľstva-´cédečkárne´boli dostatočne zásobené nosičami, vo výkladoch boli vaše plagáty, nálepky... To je fakt trochu iné kafe...

"Samozrejme, nebránim sa hovoriť otvorene o tom, že keby som nepracoval vo firme Imos-Asek s.r.o., ktorá sa venovala výrobe vzduchotechniky, či bola aktívna v oblasti stavebníctva, určite by som nezískal potrebné skúsenosti a ani financie... Práve tam so pričuchol k tomu, čo sa nazýva biznisom, keďže dovtedy som sa akurát tak venoval muzike. Skrátka, išiel som z práce, dal dolu kravatu, mercedes odparkoval pred garážou, kde ma už čakali chalani a išli sme drviť punk rock, ktorý ma vždy hrozne bavil. Myslím ale, že skúsenosti s manažérskou prácou, ktoré som vo firme získal, boli pre mňa neskôr na nezaplatenie. Môžem ti povedať, že na rozbeh kapely zďaleka nepotrebuješ nejaký horibilný kapitál. Klamal by som ale, keby som tvrdil, že to celé nie je aj o peniazoch. Tie sú skrátka dôležité, nech si každý vraví čo chce samozrejme, pokiaľ nevýjde verzia bé, že presvedčíš nejakého vydavateľa, aby do teba investoval... Preto ale treba aj niečo urobiť, nie iba čakať, až ma niekto objaví a keď sa nič nedeje, tak potom iba nadávať na tých, ktorí sa rozhodli pre uskutočnenie svojich plánov niečo urobiť... našou výhodou možno bol aj fakt, že v začiatkoch sme naozaj hojne hrávali po kluboch, či všakovakých akciách, takže ľudia nás už trošku registrovali. Už sme skrátka neboli úplne neznámou kapelou. Myslím, že som pre túto kapelu urobil naozaj veľa a dnes som rád, že sa o celé dianie okolo Iného kafe stará náš manažér a ja sa môžem venovať výhradne muzike. V každom prípade som veľmi rád, že obrovská energia, ktorú som do toho celého vložil, nebola zbytočná, aj napriek tomu, že to, čo som do kapely vrazil sa začalo vracať až albumom ´Čumil´. Pravdu povediac, v súčasnosti už jednoducho nemám síl na to, aby som začal povedzme vydávať nejaký rockový časopis, alebo čosi podobné. To radšej prenechám iným. V každom prípade som ľuďom dokázal, že keď človek chce, všetko ide."

Ja som nemyslel, že by si musel mať všetko na svojich pleciach, veď povedzme nejaký časopis by si kľudne mohol podporiť ako tzv.tichý spoločník...

"Dalo by sa o tom baviť, no v každom prípade tichým spoločníkom sa môžeš stať až na základe nejakého finančného vkladu."

Osobne si myslím, že by si podporil fakt dobrú vec, nemyslíš?

"To je všetko pekné, záleži však na tom, kto by čo ponúkol. Ja ale nie som bankár, ani leasingová spoločnosť. Ak si niekto myslí, že vzhľadom k vysokej predajnosti našich nosičov sme teraz nejako v balíku, je na omyle. Nevravím teraz, že chodím po žobraní, to nie, ale momentálne napríklad splácam sponzorský Jeep, čo je tiež celkom slušná položka, aj keď sme ho dostali za polovičnú cenu. Na nejaké rádio, či vlastný ´plátok´jednoducho nemám, to sú státisícové položky... V každom prípade, keby niekto prišiel s nejakou zaujímavou ponukou, určite by som pre dobrú vec niečo urobil. Pozri, takmer na každé turné si so sebou berieme ako predskokanov nejakú mladú kapelu, ktorá by sa inak v takomto meradle nemala šancu zviditeľniť. Aj to je podľa mňa dosť veľká pomoc. nemyslíš?"

Prejdime na inú tému. Keď sme spomínali tú averziu istej časti punkovej obce voči Inému kafe, myslím, že spolupráca s významnou osobnosťou tohoto hnutia na Slovensku - Vladom ´Lamom´ Lamošom (kedysi stál napríklad za známym fanzinom Pogo journal), ktorý je autorom knihy "Úspešne zapojení", vám u nich reputáciu možno trošku vylepšila. Aký je vlastne názor takého barda, ktorý bol priamo ´in´, keď slovenský punk prežíval svoje zlaté časy, na produkciu kapely ako Iné kafe?

"Vieš, štýl, ktorý produkuje Iné kafe, možno zatermínovať ako pop punk, to znamená, striedmo komerčne ladený punk rock a možno aj práve kvôli tomu tvoria ortodoxní punkeri iba veľmi malú časť našich fanúšikov. Myslím, že práve Vlado dokázal všetkým, že netreba žiť v nejakých úskoprsých mantineloch. Pozná nás prakticky od našich začiatkov, pamätám si, ako somu kedysi vrazil do ruky naše demo ´Stituácia´ s tým, že nech si to vypočuje a potom nám povie svoj názor. Odvtedy bol skoro na každom našom koncerte v Bratislave... Častokrát sme ani nevedli, že vôbec v sále je. Prišiel, vypočul si nás a potom odišiel... Keď sme sa po rokoch stretli, aby sme si to všetko nejak zrekapitulovali, zistili sme, že on kašle na to, či sa táto kapela hráva v rádiách, či to je komerčné, alebo nie a berie nás ako dobrú kapelu a myslím, že sa teší tomu, že sa nám podarilo dostať punk na trošku ´oficiálnejšiu´úroveň. Samozrejme, nejakým ortodoxným punkerom to môže vadiť, ale je to ich problém. My sme totiž tie tri akordy povýšili na štatút muziky, ktorá jednoducho musí dostať svoj priestor v médiách. Vieš, keď som ako puberťák chodil na koncerty Zóny A, vždy som sníval o tom, že túto kapelu raz uvidím aj v telke, budem počuť v rádiách."

Osobne ma zaujalo tvoje vyjadrenie v jednom z našich posledných rozhovorov, v ktorom si spomínal, že Iné kafe treba vnímať ako nezávislú kapelu, ktorá má čo dočinenia so zdravou komerciou? Čo si vlastne predstavuješ pod tým spojením ´zdravá komercia´?

"To, že výjde album, nakrúti sa k nemu niekoľko klipov, tie sa dajú do televízii, ktoré ich budú vysielať. Pokiaľ sa tie klipy ľu´dom zapáčia, tak do tých televízii napíšu, aby im ich zahrali trebárs v nejakých pesničkách na želanie... To isté platí aj o rádiách. Ďalej to, že album bude mať zabezpečené dostatočné promo, že bude vo všetkých obchodoch a tak. K tomu samozrejme patria koncerty, o ktorých sa ľudia dozvedia prostredníctvom viditeľne umiestnených plagátov... Pre mňa komercia znamená byť k ľuďom otvorený. Ak sa niekomu zapáčime, fajn, ak nie, je tu mnoho iných kapiel. Určite pod komerciou nechápem biznis typu - kupujte si puzzle Iné kafe, zbierajte obaly zo žuvačiek s obrázkami chalanov, pretože kto ich zozbiera všetky, dostane hi-fi vežu Philips... To určite nie. Zdravá komercia je totiž o muzike, nie o kávových šálkach s obrázkami Vratka, či Forusa... To by už bolo dosť hnusné a zdrcujúce... "

No a tá nezávislosť? Možnosť presadiť si u vydavateľa svoje..?

"My máme v prvom rade zmluvu, ktorá nám umožňuje zostať samými sebou. Som rád, že vo Forza music robia skutoční profesionáli, ktorí robia v tejto branži už roky a našu kapelu naplno akceptujú. Prakticky aj preto sme k nim išli. V zmluve je jasne zakotvené, že všetky takéto ´reklamné´veci musia byť kapelou schválené..."

Prejdime ešte k vašej novinke, ktorá nepochybne zaujme aj svojim komixovým obalom z dielne známeho Danglára. Aký je vlastne tvoj vzťah ku komixom? Vnímaš ich vyslovene ako výplod ´západnej spoločnosti´, najjednoduhšiu formu, akou sa dá mladých ľudí prinútiť si niečo prečítať, alebo ako druh umenia, ´rovnoprávny´ s hociktorým iným z jeho žánrov?

"Podľa mňa ide o kus umenia, pretože nakresliť komix, to sa nepodarí len-tak každému, rovnako, ako sa niekomu nepodarí nakrútiť film, či napísať dobrú pesničku. Podľa môjho názoru je veľmi zaujímavé, pretrasformovať ho priamo do obalu cédečka. je mi jasné, že nejde o žiadnu novinku, no napriek tomu, keď sme si pred troma-štyrmi mesiacmi povedali, že sa náš nový album bude volať príbeh, povedali by sme, že by nebolo zlé zobraziť aj na obale nejaký príbeh, ktorý by zároveň predstavoval obsah jednotlivých pesničiek... Samozrejme, všetko treba brať s nadhľadom, vyslovene ako srandu. Jedného dňa som došiel za Danglárom s tým, že či pozná našu muziku. On na to, že áno. Tak som mu teda dal naše nové texty s tým, či by teda mal záujem nám urobiť obal na album, avšak s tým, že nechceme, aby išlo iba o nejakú surovú objednávku, ale aby to robil človek, ktorý našu muziku naozaj vníma. Na to mi danglár povedal, že súhlasí, pretože on by aj tak nikdy neprijal ponuku urobiť niečo, k čomu by nemal nejaký vzťah. Keď nám potom došli zýroby prvé kusy albumu, bol som veľmi príjemne prekvapený."

Ako prvá sa v médiách objavila skladba "Kašovité jedlá", ktorá ale trošku vybáča z celkovej koncepcie albumu...

"V čase, keď prebiehala finálna mixáž albumu za nami prišli do štúdia ľudia z vydavateľstva vypočuť si náš nový produkt (mimochodom, nový album sme nakrúcali celé dva mesiace, čo v histórii kapely doposiaľ nemá obdobu). Veľmi sa im zapáčila práve skladba ´Kašovité jedlá´, taká štvorakordová pesnička, ktorú som zložil počas týždňa strávenáho doma potom, čo mi vytrhli zub. Vraj je to super skladba a že oni ju hneď zajtra chcú dať do rádia. Naša prvá reakcia bola, že túto skladbu nechceme nasadiť do rádií, že ide iba o bonus, aby si preboha ľudia nezačali myslie, že Iné ikafe sa dalo na boogie (smiech)...Skrátka, nechceli sme ju dávať ako pilotný singel, keďže sa nám nezdalo, že by skladba korešpôondovala so zvyšným obsahom albumu. Oni na to, že je leto, ľudia to všetko vnímajú trochu inak, vraj sa to stane hitom. Tak sme nakoniec súhlasili, ale pod podmienkiu, že sa to bude prezentovať naozaj iba ako bonus. Sme radi, že ľudia to aj v tomto duchu poňali."

V súvislosti s novinkou sa rovnako, ako aj v prípade jej predchodcu vyskytol ešte jeden, ´utajený´bonus, ktorý je k dispozícii iba na vašej internetovej stránke...

"Tak to sú už veci trošku tvrdšieho razenia, ktoré už trošku prekračujú rámec tolerancie nášho vydavateľa (smiech). My z tých bonusov máme veľkú radosť rovnako, ako naši fanúšikovia, z ktorých mnohí sa na tom zabávajú spolu s rodičmi... My sa ale nechceme prezentovať ako nejaká vulgárna kapela, aj keď na koncertoch niekedy možno padnú aj tvrdšie slová..."

Tvrdších slov padlo požehnane najmä počas vášho škandalózneho vystúpenia na Okej lete. Málokto vlastne pochopil, o čo vám tam vlastne išlo. Myslíš, že takéto vystupovanie je vhodné pre kapelu, ktorá sa teší takej mediánej pozornosti a ktorej produkcia má nepochybný vlyv na ľudí v tínedžerskom veku? Nemyslíš, že kapela vo vašej pozícii, či sa vám to páči, alebo nie, by sa v tomto ohľade mala kontrolovať? Predsa len, už nie ste tou starou, naštvanou punkovou kapelou z garáže, ale formáciou, ktorá tu ´kope prvú ligu´...

"Jasné, uvedomujem si, že vzhľadom k našej úspešnosti môžeme do istej miery ovlyvniť verejnú mienku, no v žiadnom prípade nechceme, aby nás niekto dával do pozície vzorov pre dnešnú mládež, či už v dobrom, alebo zlom. Ak sa nájdu ľudia, ktorí si naše albumy kupujú iba preto, že sme pre nich vzormi, tak im chcem odkázať, nech sa na to radšej vykašlú, pretože my sa cítime byť na rovnakej úrovni ako sú tí, čo nás počúvajú, nič viac."

Lenže tí, ktorí vás majú radi sa predsa automaticky aj stotožňujú s vašimi názormi, niektorí možno aj so správaním...

"Vieš, keď 20.tisíc ľudí na štadióne volá ´hovno´, je to dostatočný dôvod si myslieť, že to myslia naozaj vážne a že sme zrejme trafili na správnu strunu... Ak by som navrhol, že keď zvolám ´heslo´, oni majú zakričať ´hovno´a publikum by ma vypískalo, asi by to bol prieser. Osobne si nemyslím, že by práve slovo hovno bolo z tých najvulgárnejších, ve´d mnoho ľudí ho denne vysloví aj niekoľkokrát.To isté platí aj o tých trošku hrubších slovách, ktoré tam padli. všetko závisí od našej momentálnej nálady, nieky sa stane, že počas dvoch mesiacov nepovieme na koncertoch takmer ani slovo..."

Kde sú vlastne podľa teba hranice - odkiaľ, pokiaľ?

"Tie hranice ti vždy vytvorí práve publikum... Myslím, že všetci tí, čo boli na Okej lete pochopili, o čo nám išlo a veľmi dobre sa zabávali, o čom jasne svedčí aj fakt, že ešte počas setu No name na seba ľudia pokrikovali ´heslo-hovno´. Jasné, puritánia boli z toho, čo sme tam, predviedli určite šokovaní, ale čo už. My nechceme byť dobrí, uhladení, chceme byť reálny. No a to, že rádio Okej to všetko vysielalo v priamom prenose, k tomu možno mať akurát možno nejaké technické pripomienky... V každom prípade im patrí pochvala, že nás nevypli... Bola to fakt super akcia."

Aj tak sa nemôžem zbaviť pocitu, že základným problémom tejto kapely je neujasnený prístup voči médiám. Jednoducho, že neviete, ako sa vlastne máte správať...

"Pozri, podľa mňa nie je vhodné, ak umelci vyjadrujú v médiách vulgárne. To považujem za fakt neslušné a nechutné. Pokiaľ ale stojím na pódiu, pod sebou dav nadšených ľudí, vtedy ma zaujíma iba jedno-kontakt s fanúšikmi. No a ak sa im páči, že na koncertoch občas zazneje nejaké vulgárne slovo-ich názor je pre nás alfou a omegou, pretože my hráme v prvom rade pre ľudí. Robia to kapely všade vo svete, veď len taká Madonna ´fuckuje´ na vystúpení len sa tak práši.. A nikoho to nevzrušuje. Len u nás ľudia vždy všetko odsudzujú. Mimochodom, som vďačný aj Fun rádiu za to, že nám urobilo reklamný spot a ešte k tomu zadarmo..."